18.01.2020 -
Nová stránka, nepopísaný list papiera, nová možnosť osloviť niekoho. Pri prvej otázke, koho chcem osloviť touto stránkou, odpovedám „určite nie normálneho človeka.“ Kamarát sa nachvíľu zarazí a potom sa zmôže len na otázku „Prečo nie niekoho normálneho?“
Nedávno som čítal zaujímavý článok, ktorý síce treba brať s rezervou a nadhľadom, no pekne vystihoval, ako to v modernej dobe chodí a čo je v súčasnosti považované za normálne. Dnes je úplne v poriadku, keď slovami autora daného článku je niekto súčasťou tzv. „Zk*rvené generace“:
„Tím, že tato generace žere přefabrikované svinstva, je tlustější a tlustější. Holkám překypuje tuk na prdeli, chlapům podbradek kryje hruď až po břicho. Protože permanentně čumí na televizi a tam vidi vymakaneho Bruce Willisa, myslí si, že když si předplatí vstupné do jakési otřesné fabriky na umělé svalstvo, kde všichni běží po běžícich pásech, poskakují na zumbě a natřasají tukama na zadku při cykloaktivitách a spinningu, kde se kolo neodlepí od podlahy, tak budou brzo krásní, hubení a plešatí tak, jak Bruce Willis.“
Normálnemu človeku je dnes problém vysvetliť, že pohyb je pre jeho zdravie dlhodobo dôležitý. Normálny človek – milión radšej pôjde na pivo, než by mal isť na tréning. Namiesto toho, aby si zacvičil doma, radšej sa vyvalí pred televízor a pozrie si klasicky hnoj v telke, prípadne sadne ráno za počítač a dvihne sa od neho, keď je čas isť spať. Tento typ ľudí buď necvičí vôbec, alebo za mlada chodil na nejaký krúžok pár rokov a stačilo – hýbať sa už netreba. Keď sa náhodou dostanú k tomu, že bolo by dobre sa trocha hýbať, tak zrazu nemá čas čí peniaze. Financie sú rozčlenené na nový telefón, alkoholové excesy, nové auto či inú elektroniku a investovanie do zdravia je niekde na konci hodnotového rebríčka. Ušetrenie na zlozvykoch nehrozí a debata končí pri tom, že sme mladí a zdraví.
Mladí a zdraví… dokedy?
- Dokým netreba schudnúť.
Blíži sa leto a treba schudnúť do plaviek. Nikto nechce na pláži pripomínať vyplaveného vorvaňa, no keď sa daná osoba dostane do stavu, keď jeho/jej tieň pripomína zatmenie slnka alebo má jeho/jej zadok vlastné gravitačné pole, schudnutie do plaviek je v týchto prípadoch posledný problém. Permanentná túžba schudnúť či nabrať svaly hovorí opakovane o zaužívaných stereotypoch, ktoré sú odtrhnuté od reality. Je jasné, že keď chcem schudnúť, treba upraviť stravu a začať sa komplexne hýbať, no kto to dnes robí? Každý chce čo najrýchlejšie schudnúť a v dnešnom pretlaku „profesionálnych osobných trénerov“ nájsť „experta na rýchle a zaručené chudnutie“ nie je problém. O komplexnom cvičení v týchto prípadoch sa väčšinou hovoriť nedá a ľudia síce schudnú, no odnesú si neželaný bonus vo forme dlhodobého zranenia kvôli prehnanej intenzite alebo zlým cvikom či technike. Keď cvičím, tak určite nie kvôli výzoru, ale kvôli tomu, aby telo fungovalo, ako má. Keď cvičím komplexne, prispôsobím stravu, tak telo začne reagovať a tie svaly časom prirodzene narastú. Dnes chce každý všetko hneď a potom to tak vyzerá.
- Dokým nezačnú zdravotne problémy
Sme mladí a zdraví. Do času, kým nenastane úraz a zrazu si ľudia začnú uvedomovať, že niečo je naozaj zle. Prípadov, kedy sme mladí a už nie až tak zdraví, by som mal viac, niekedy ide o vlastné pričinenie, niekedy nie. Títo ľudia, ak si uvedomia tieto limity či problémy, tak majú stále ešte nejakú možnosť ich ovplyvniť. Horšie je už to, že namiesto toho aby, sa na tieto situácie pripravili vopred, keď ich ešte nič nebolelo, tak sa musia učiť za pochodu (keď už je neskoro), majú neskutočné bolesti, sú vyčerpaní a častokrát aj zmätení. nakoľko nevedia, ako zrazu majú na danú situáciu reagovať. Holt… kto nepočúva, keď je zdravý, začne počúvať, keď je chorý.
Čo som tým všetkým chcel povedať? Len jednu vec. Nechcem byť normálny Homer Simpson dnešnej doby. Tento človek – milión s nadváhou, kondičkou chovného prasaťa po mŕtvici a mobilitou dreveného hojdacieho koníka, má zle nastavené priority a neuvedomuje si, že nohu, ruku, chrbát, či rameno nevymení ako pár vychodených topánok. Je to jeho rozhodnutie, jeho telo, jeho zdravie, no nech sa mi potom ale tento normál nesťažuje, že ho niečo bolí, keď nič nerobí a sabotuje sám seba. Dostať sa von z tejto „normálnosti“ nie je až taký problém. Stačí začať rozmýšľať inak, nepodľahnúť moderným trendom, zdvihnúť sa od telky a začať objavovať možnosti vlastného tela, čo sa pohybu a stravy týka.